Hneď na začiatok by so sa vás opýtal, ako je teraz vo Fínsku či už z hľadiska covidu alebo počasia?
Tak počasie je tu naozaj pekné. Dnes je tu 12 stupňov slnečno. Čo sa týka korony, je tu cca 300 prípadov denne, čo je celkom málo. Mali sme tu síce 2 týždne pozatvárané reštaurácie. V tej dobe sme tu mali až 900 prípadov. Teraz to kleslo na tých 300 a začína tu normálny život. Reštaurácie boli vlastne jediné miesta, ktoré boli zavreté.
A čo sa týka testovania hráčov. Ako všetci vieme tak hráči v NHL sú nonstop testovaní. Testovali počas sezóny aj vás?
U nás sa vôbec netestuje u nás sa len hrá. Na testy idú len hráči, ktorí majú symptómy. Ak by bol hráč pozitívny tak tím ide do dvojtýždňovej karantény. Vzhľadom na to, že hráme aj v plexisklách tá šanca nákazy by mala byť o čosi menšia. Celú sezónu to bolo OK. Samozrejme tu bol určitý protokol. Keď sme chodili na zápasy von nemohli sme vychádzať z izieb. Mohli sme chodiť len na raňajky a večeru, ktoré sme mali zvlášť od iných ľudí. Nosiť rúško na tvári, keď sme sa pohybovali na hotely. Väčšina hráčov sa snaží byť zodpovedná. Ako náhle bol pozitívny jeden hráč tím vypadol na dva až tri týždne. Strácalo sa tým veľa zápasov. My sme museli až ku koncu sezóny ísť do karantény, kvôli IFK Helsinki. To bola celkom smola. Mali sme tam 7 zápasov za dva týždne. Boli sme sklamaní lebo sme mohli tých 7 zápasov vyhrať a bojovať o Play-off. Paradoxne to boli všetko tímy, ktoré boli v tabuľke za nami. Hneď ako sme sa vrátili nás čakal Tappara.
Keď sa vrátim k vašim začiatkom, vy ste už ako 18 ročný nastupoval za mužov v Trenčíne a Považskej Bystrici. Bol presun k mužskému hokeju náročný?
Náročné to bolo hlavne čo sa týka času. Ja som odohral úplne plnú sezónu v juniorke, do toho som hral ešte aj zápasy za mužov a druhú ligu za Považskú. Tých zápasov a tréningov bolo kvantum. V podstate som celú sezónu trénoval s mužmi. Buď som bol posielaný na farmu do juniorky alebo som hral za mužov. Musel som mať aj individuálny plán v škole, lebo to sa nedalo stíhať. Muži mávajú tréningy o desiatej ráno a človek keď má byť o ôsmej v škole, tak to je úplne nereálne. Chodil som na športové gymnázium, kde mi povolili individuálny plán. Mohol som sa sústrediť na hokej a popri tom som si stíhal robiť aj školu. Keď som mal voľný čas alebo tam bol prestávka, snažil som sa nazbierať známky aby som mohol ísť na maturitu. Presun sám o sebe nebol taký náročný. Celú letnú prípravu som strávil s mužmi.
Po tejto sezóne ste sa presunuli do Kanady. Bo tento presun náročnejší? Či už jazykovo, alebo hráčsky?
Toto bol podstatne väčší rozdiel. V Kanade sú malé ihriská, ten hokej je rýchlejší, fyzickejší, hráči sú oveľa zdatnejší. Je tam viac súbojov bitiek. Kladie sa dôraz aj na defenzívu, blokovanie striel, vyhrávanie súbojov a celkovo všetkých týchto malých detailov. V juniorke a u mužov som nezažil, že by sa na to kládol taký veľký dôraz. Do toho ešte anglický jazyk. človek sa v škole nenaučí toľko ako sa naučí tam. V druhej polovici prvej sezóny som už mal angličtinu dobrú. Vyslúžil som si aj zmluvu s New York Rangers. Boli s mnou spokojný a ja som bol rád, že som sa posunul ďalej v kariére.
Po skvelých výkonoch v juniorke vás teda draftovali do NHL. Podľa môjho názoru ste boli draftovaný vzhľadom na vaše výkony nízko. NHL vždy pripisovala väčší kredit a viac dôverovala Kanaďanom a Američanom. Rátali ste s tým, že by ste mohli byť draftovaný?
Áno ja som rátal s tým, že budem draftovaný ale do poslednej chvíle som nevedel, že akým mužstvom. Ako hovoríte Amerika a Kanada nedávajú taký veľký kredit európskym ligám, ako tým svojim juniorským súťažiam. ja som mal gól na zápas v juniorskej súťaži, hrával som sa mužov a išiel som v piatom kole. New York Rangers v tej dobe nemali štvrté kolo. Bol som draftovaný ako štvrtý hráč v organizácii. Určite to mohlo byť aj lepšie a určite by to pomohlo. Keď je hráč vyššie draftovaný aj v tej organizácii sa k nemu inak správajú.
Ja som bol rád, že som vybojoval zmluvu. Zmluvu z môjho draftového ročníka dostala iba jednotka a potom druhé kolo čo bol Artem Anisimov. ja som bol ten tretí z ôsmich nováčikov čo boli podpísaný. Pre mňa to bol taká správa, že robím dobrú prácu a posúvam sa ďalej.
Absolvovali ste predsezónny kemp, kde ste trénovali s hráčmi ako Henrik Lundqvist či Marc Staal. Aký to bol pocit. bolo to niečo ako splnený sen?
Bolo to super. Viem ako sám trénujem, ale potom človek vidí ako trénujú ostatní, ako sú fyzicky pripravení, ako trénujú na ľade a človek sa od nich môže veľa naučiť. Boli to skvelé skúsenosti, človek vidí čo môže dokázať. No keď vidíš, že niektorí tí hráči sú v tej dobe lepší ako ty, je to také dobré prebudenie, aha musím makať ešte viac aby som aby som sa dostal na ich úroveň. Pre mňa to bola len motivácia pracovať ešte viac. Išiel som do kempu ako 18 ročný. V kempe boli aj hráči čo mali 20, 21 rokov a tam už človek vidí tie rozdiely.
Bolo to také zadosť učinenie za tú tvrdú robotu, čo som do toho vložil. Za všetko v čom mi pomohli rodičia, či už chodili na tréningy, alebo na zápasy. Boli to super zážitky, že tam s tými hráčmi môžem byť a, že s nimi môžem makať. Od malička som bol zvyknutý hrávať so staršími. Vždy som bol jeden z tých čo bol ten slabší a mladších. Vždycky som sa musel snažiť makať navyše, aby som sa dorovnal tým starším. Ak by som nebol dobrý ako oni, alebo lepší tak by som tam nehral. Čiže to mi pomohlo, že som bol zvyknutý viac trénovať. Možno, ak by som ostal v svojom ročníku nikdy by som sa nedostal tam kam som sa dostal.
Ako ste na tom boli s angličtinou v kempe? Už ste boli nejaký čas v Kande, bolo to lepšie?
No tak ten prvý kemp bol slabý. Hneď ako prišiel, tak prvé čo som si pýtal bola hokejka. Mne tam na stenu vyskladali asi 150 hokejok, že vyber si. Chalan čo prišiel z Slovenska, kde čo mu dali tak s tým hral si mal vybrať hokejku. Ja som v živote toľko hokejok ani nevidel. Ani v hokejovom obchode. Užíval som si to od prvého momentu. Tá profesionalita bola na inom leveli. Čo som potreboval tak to mi dali.
Po kempe ste ostali v organizácii a pôsobili ste v AHL. Bola to najtvrdšia liga v ktorej ste pôsobili?
Podľa mňa bola. Hral som v Hartforde, ktorý bol známi tým, že tretia, štvrtá lajna boli len bitkári. Bol som mladý a tak som prvé zápasy hrával v štvrtej päťke centra. Mal som tak štyri minúty na zápas. Vždy keď sme vyšli na ľad tak moje dve krídla sa pobili a ja som musel čakať na striedačke kým ich pustia z trestnej lavice. Čiže som si tam moc nezahral. Bol to celkom frustrujúce. Hlavne ako tvorivý center v štvrtej päťke s bitkármi som moc pochopenia nenašiel. Musel som len nahadzovať puky, zrážať sa. To bolo jediné čo oni vedeli. Keď ma dali do päťky s Brandonom Dubinskim a Korpikoskim, to už bolo o niečom inom. Tam ten level techniky a schopností bol úplne inde. Bola to radosť hrať.
Čo vaša nováčikovská párty? Hovorí sa, že nováčikom sa robia strašné veci.
My sme mali nováčikovskú párty, ale jediné čo sme museli spraviť je, že sme museli zaplatiť večeru. Mali sme veľa bitkárov čo bolo dobré. Oni ako sú síce prepnutý na ľade, tak sú väčšinou úplne v pohode ľudia čo sa týka kabíny a nerobili žiadne veci čo by nás mali strápniť.
Tak ten účet musel byť drahý.
No nebolo to bohviečo. Boli sme štyria nováčikovia a účet sme si delili.
Po etape USA ste prešli do Fínska. Prečo práve Fínsko?
V tej dobe sa vo Fínsku hral podobný štýl hokeja ako na farme. Ja som šiel do Fínska na hosťovanie. Bol tam stále záujem odohrať jednu sezónu vo Fínsku a vrátiť sa naspäť do Ameriky do kempu. Hokej vo Fínsku je tiež taký, že dohrávajú sa súboje, rýchlo sa korčuľuje, menšie ihriská. To mi vyhovovali už som tak hral tri roky. Som rád a neľutujem tú voľbu.
Po Fínsku ste prešli do KHL, ktorá je považovaná za druhú najlepšiu ligu na svete. Vnímali ste to tak?
V KHL je veľmi náročné cestovanie. Tie časové posuny po každom zápase sú veľmi náročné. Je to tam veľa o tabletkách a podobných veciach na spanie, lebo organizmus si nemá šancu na to zvyknúť. Odohráte zápas, trojhodinový posun zrazu je tréning poobede. Pamätám si, že jednu dobu sme vo Vladivostoku mali tréning o jedenástej v noci. O tretej ráno sme mali večeru. Cestovali sme šesť časových pásiem, ale boli sme nastavený na čas z Omsku. Bolo to veľmi náročné. Hrávalo sa každý druhý deň. To bola najťažšia vec na KHL na ktorú si človek musel zvyknúť.
Takže KHL bola náročnejšia hlavne na psychiku?
Určite. ja som presvedčený, že hokej vo Fínsku alebo Švédsku je náročnejší. V KHL to cestovanie robí všetko náročnejšie.
Po KHL pôsobíte s výnimkou 12 zápasov vo Fínsku. Ako ste na tom s Fínčinou?
Som tu 9 rokov a môj trojročný syn vie po Fínsky lepšie ako ja, takže to nie je žiadna sláva. Nikdy som sa do tej Fínčiny nepustil. Nikdy som tu nebol plynule. Samozrejme ovládam základy čo sa týka napríklad potravín alebo hokeja, no nie som na takej úrovni aby som vedel plynule rozprávať.
Ja som vás začal registrovať po prvý krát na MS 2013, ktoré vám vyšli. Pamätám si aj ako vám nevyšla jedna akcia, spomalený záber a komentátor to musel zachraňovať. Aký to bol pocit reprezentovať Slovensko na majstrovstvách sveta?
Samozrejme ako u každého hokejistu je sen hrať v NHL a reprezentovať svoju krajinu. Bol som rád, že sa mi to splnilo. Ten incident si pamätám veľmi dobre. Mal som nejeden telefonát s mojou mamou, ktorá nebola nadšená čo videla. Ja som vtedy hrával vo Fínsku v Rusku. Keď som si po Slovensky nadal tak to tam nikto nepoznal. Nikdy som nenadával v tom jazyku v ktorom hrám. Vždy som sa snažil nadávať v tom našom, lebo tomu tam nikto nerozumie. Boli sme vo Fínsku na majstrovstvách, no napadlo mňa, že je na nás nastavených milión kamier, tak som si to z chuti uľavil po Slovensky, no čo vám poviem nebolo to bohviečo. V športe sú vždy emócie ja si myslím, že to k tomu patrí. No stalo sa už s tým nič nenarobím.
Máte nejaké predzápasové rituály?
Mám takú predzápasovú rutinu. Hneď po meetingu idem na bicykel, následne strečing. Mám takú svoju postupnosť, že čo robím a ako to robím. Tiež si obliekam prvú pravú stranu výstroje, ale to skôr beriem ako zaužívaný zvyk nie ako rutinu. Teraz posledné roky som začal používať energetické nápoje, nepijem vôbec kávu.
Po tejto sezóne vám v SaiPe vypršala zmluva. Ako sa bude vaša kariéra vyvíjať ďalej?
V SaiPe som skončil a nebudem tu pokračovať. Čo prinesie budúcnosť zatiaľ neviem. Som otvorený všetkým možnostiam. Myslím si, že by bola hlúposť končiť. Urobil som 40 bodov v mužstve kde druhý za mňou mal 20. Nemal som tu moc s kým hrať. Myslím si, že ešte mám čo ponúknuť hokeju ide len o to kde.
Vy ste počas sezóny nosili zlatú prilbu. Čo to znamená?
Je to spravené od najväčšieho sponzora v lige. Nosí ju vždy jeden hráč z každého tímu, ktorý má najviac bodov. Je to pre fanúšikov, aby videli kto je ten líder tímu. Posledné dva roky tu funguje aj RedBull prilba, ktorá je pre najlepšieho hráča z každého tímu do 20 rokov. Podľa mne je to cool, mne sa tá myšlienka pozdáva. Najhoršie je keď tú prilbu nosíte vy. Viete, že si každý súper bude na vás dávať pozor. Ak je možnosť dohrá vás navyše, hrá na vás tvrdšie, alebo vás pred bránou viackrát sekne.
Ako by ste zhodnotili fanúšikov. V ktorej lige boli najlepší?
Tá reprezentácia je reprezentácia. Fanúšikovia vždy žijú úplne najviac. Tých zápasov nebýva veľa či už sú to majstrovstvá alebo olympiáda. Veľmi dobrí fanúšikovia boli aj vo Švédsku. Tam keď sa začne hrať Play-off to vyzerá ako keby išli padnúť štadióny. Pamätám si keď sme hrali semifinále a to sa človek bál vkročiť na ľad. Celý štadión spieva, ľudia kričia. Vo Fínsku je to trošku slabšie. Veľakrát to vyzerá ako keby ľudia prišli do kina.
Vy už ako ste sám tvrdil nereprezentujete, ale povzbudzujete našich chalanov v reprezentácii alebo v iných ligách?
Áno pozerám majstrovstvá každý rok. Skoro vždy si pozriem naše zápasy. No a samozrejme keď sú vyraďovacie zápasy tak tam si pozriem svojich obľúbencov. Pozeral som Rusov alebo Fínov lebo som tam mal veľa spoluhráčov. Keď boli majstrovstvá na Slovensku mal som vo fínskej reprezentácii 13 bývalých spoluhráčov. Bol som rád, že to vyhrali práve oni.
Naši fanúšikovia mali možnosť spýtať sa vás pár otázok. Kto je vás hokejový vzor?
Wayne Gretzky a Marián Hossa.
Kto vás priviedol k hokeju?
Mojej mami brat hrával hokej. Hlavne to ale boli rodičia. Otec hrával futbal, ale to ma nebavilo toľko behať. Ostal som pri hokeji.
Aký je váš najobľúbenejší tím v NHL?
Washington Capitals.
Užívate žuvací tabak?
Nie vôbec. Som možno jediný z kabíny. Chvalabohu ma toto nikdy neočarilo a som za to rád.
Ktorú sezónu pokladáte za vašu najlepšiu?
Tretia sezóna za Ässät. 35 gólov v 52 zápasoch. Bol som vyhlásený hráčom ligy.
Kto je váš najobľúbenejší hráč v súčastnosti?
Connor McDavid.
A z Československých?
Patrňák a Tomáš Tatar. Tento rok mal výbornú sezónu v Švédsku Marek Hrivík.
Je to dobré mať v tíme Čecha alebo Slováka?
Áno, vždy je dobré mať nejakého parťáka v tíme. Mne sa to stalo túto sezónu asi len druhýkrát.
Ďakujem vám veľmi pekne za rozhovor a prajem veľa úspechov do nasledujúcich sezón!